Môj život s panickou poruchou

Autor: Alica Jančová | 23.2.2017 o 11:47 | (upravené 6.3.2017 o 11:40) Karma článku: 11,47 | Prečítané:  5237x

Rada by som Vám týmto článkom objasnila, aký je vlastne život s panickou poruchou. Sú to moje osobné skúsenosti, za ktoré za nehanbím. Chcem predať svoje skúsenosti a posunúť ich ďalej ľuďom, ktorí trpia niečím podobným ako ja.

Určite mi každí z Vás dáte za pravdu, že život s panickou poruchou je nesmierne ťažký. Či už ide o sociálnu fóbiu, agorafóbiu, alebo inú diagnózu, je takýto ,,život,, nesmierne ťažký. Píšem s úvodzovkami, preto, lebo je to naozaj tak. Život? Tak sa to nedá ani nazvať. Pretože takýto život, je naozaj veľmi obmedzený. Niektorí ľudia majú problém ísť dopravným prostriedkom. Či už autobusom, alebo vlakom, lietadlom. Sú aj typy ľudí, ktorí sa boja ostať sami. Veľa z nás má problém výjsť z vlastného domu. Každí z nás má iné prejavy tejto ,,choroby,,. Nie je to ochorenie fyzického charakteru. Skrýva sa však pod ním mnoho nástrah. Keď nám ostane zle, je nám však zle aj fyzicky..

Medzi fyzické príznaky PP patrí:
-búšenie srdca

-triaška

-ťažké dýchanie

-pocit na vracanie

-bolesť hlavy

-rozmazané videnie

-pocit dusenia sa

-búšenie srdca

-problémy zo žalúdkom

Niektorí pacienti majú problémy, hnačky, vracajú a pod.

 

Medzi psychické príznaky PP patrí:
-pocit ohrozenia

-pocit že sa zbláznim, zošaliem, umriem

-pocit nereálnosti, nereálneho sveta

 

Tento stav sa nazýva panický atak. Panický atak, môže trvať niekoľko sekúnd, minút a niekedy aj niekoľko hodín. Je to vlastne obrana nášho organizmu na prichádzajúci stres. Keď sa panický atak dostaví, väčšinou tomu predbieha nejaký ten stav, ktorý tento atak vyvolá. To sa nazýva spúšťač. Pacienti ktorí sa lieči na PP sú už vopred náchylní na panický atak. Keď panický atak príde a odoznie, či už po podaní lieku na upokojenie, alebo dýchaním, pacient sa bojí ďalšieho ataku. Existuje pre to aj názov, jedná sa o ancipačnú úzkosť. Pacient sa bojí ďalšieho ataku. Začne sa skrývať doma, uzavrie sa pred svetom, nevychádza von, bojí sa ostať sám, a pod. A začína sa začarovaný kruh.

,,Mala som 16 rokov keď som dostala prvý panický atak. Sedela som v škole na hodine matematiky,  ktorá mi nikdy veľmi nešla. Mávala som zlé známky, učiteľka mala degradačné sklony k výučbe. Šikanovala deti, ktoré nevedeli matematiku. Ja som sa jej veľmi bála, ako sa vraví sedela na mne, neustále ma vyvolávala k tabuli.  Až som jeden deň, dostala psychický ,,kolaps,, priamo v škole. Šla som na WC, bolo mi veľmi zle, nevedela som čo sa so mnou deje. Tak som sa vypýtala ku lekárke,  s tým že mám asi brušnú chrípku. Strašne som sa bála, že zomieram. Potom to začalo, diagnostika, liečba, antidepresíva, vymeškanie zo školy, následný prestup na inú školu, z dôvodu, že som veľa vymeškala z predchádzajúcej školy. Schudla som 10 kilogramov. Pripútaná na lôžku.
Stále som však nevedela, čo sa so mnou deje. V noci som nespávala, mala som vedľajšie účinky s AD a pod..Postupom času to začalo utíchať. Znova som sa ,,učila,, ísť autobusom a celkovo z domu na pár metrov bez paník. Najskôr s lexaurinom vo vrecku, nazýva sa to tzv ,,vačkový efekt,, po čase už aj bez lexaurinu. Bol to boj na dlhú trať. Nevedela som si predstaviť život bez lexaurinu. Po roku som znovu som fungovala...ako pred PP. (Panickou poruchou)

Dnes je však všetko zas úplne inak. Na jeseň tohto roku sa mi PP vrátila. Bolo to strašné, prišla som o obchod, o veľa peňazí, o prácu, celkovo som si myslela že o všetko. Nejako to na mňa celé doľahlo, a vrátila som sa tam, kde som bola pred tým. Bojím sa čo bude ďaľej, nespím dobre, mám panické ataky a bojím sa ísť do práce. (Stále nejakým spôsobom oddiaľujem návrat do reálneho života). Návšteva psychiatričky, nasadenie AD, ktoré mi nesadli a pripomenuli mi hrozné časy s pred pár rokov. No tento raz je to iné v tom, že nechcem aby ma PP ovládala celý život a takto mi z neho ,,ukrajovala,, tým že nemôžem ostať sama doma. Nie som schopná normálne fungovať, ataky prichádzajú stále, bez ohľadu na nejaký spúštač. Stav ktorý opisujem sa nazýva ,,flash back,, Spojila som sa s veľmi uznávanou psychoterapeutkou, ktorá robí EMDR terapiu. Začala som na sebe pracovať. ,,Bojujem,, od decembra 2016.
Za pár sedení som pochopila, čo vlastne EMDR terapia je...Je to terapia, cez ktorú sa Vám psychoterapeutka dostane do Vášho podvedomia. A ,,odstraňuje,, odtiaľ pomaličky Vaše obavy, paniky a strachy. Pretože naše paniky, ktoré na nás prídu nie sú dospelých ľudí, Jana či Anny, ale malinkých detičiek Janka a Aničky. Náš mozog postupom času vytesnil zlé spomienky a traumy na ktoré si spomenieme v bežnom živote len sem tam. No pri ataku, sa s tými traumami vždy náš mozog spojí a preto sa telo bráni a vzniká spomínaný panický atak. Je to akási obrana mozgu na danú situáciu, ktorú si naše podvedomie pamätá. Je to naozaj ťažká cesta, kto sa vydá týmto smerom a začne s terapiou. Je to neuveriteľná vec. Zhoršil sa mi môj stav, dostala som neskutočné depresie, plakala som, vracala. Vyhádzala som sa na ústach, herpesy, paniky, strachy. Všetko ,,to išlo von,, všetky zlé veci, všetky traumy, ktoré som za tie roky prežila. A som tomu naozaj vďačná, že to ide von. Začala som sa dokonca báť, že oslepnem, ohluchem. Je to naozaj individuálne a každý človek to má inak po tejto terapii. Ide aj to, kto mal aké problémy a s čím, v tom živote. Mne to ide cez oči, pretože som veľa vecí nechcela vidieť. A cez ústa, pretože som veľa vecí nepovedala.
Ja osobne mám tráum niekoľko. Mama mi pila, v tehotenstve žila doma, v neľudských podmienkach, do toho pocit nechceného dieťata, kde mi každý deň dávali najavo že nie som potrebná, nemám žiadnu hodnotu, nič nedokážem. Denná degradácia, sklamanie že nie som taká akú by chceli. Že nie som syn, ktorého si želali.
Neskôr zlyhania v škole, medzi kolektívom, mamina odvykačka a pod. Je tam toho naozaj veľmi veľa. Moje malé vnútorné dieťa je v neustálom strachu, a vo vedomí že sa o seba sama nikdy nedokážem postarať, že sa nemalo narodiť. Táto terapia je naozaj účinná a každému, kto už nechce aby sa mu táto panická porucha vrátila, odporúčam aby sa spojil s niekým kompetentným kto robí spomínanú EMDR terapiu. S kombináciou liekov, či už antidepresív alebo lahších psychotík, alebo už úplne bez liekov, verím, že to naozaj zaberie, nie jednorázovo, ani na pár rokov, ale už navždy !
Pre podrobnejšie objasnenie, čo je vlastne EMDR terapia, pripájam adresu - http://www.emdr.sk/ 
Ďakujem každému, kto pripojí k článku svoj názor alebo aj osobnú skúsenosť do diskusie. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poórovi a jeho ľuďom sa za posledný rok v trnavskej nemocnici darilo

Firmy s väzbami na trnavského podnikateľa dodávajú nemocnici palivo, servisujú počítače a riadia tendre.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.


Už ste čítali?